História
Najstaršia história osídlenia katastra obce Rosina siaha do mladšej doby bronzovej. Osídlenie bolo doložené archeologickým prieskumom realizovaným v dvadsiatych rokoch 20. storočia, pri ktorom v časti vyvýšeniny Skotne boli objavené pozostatky sídla a žiarové popolnicové pohrebisko Lužickej kultúry z doby halštatskej a mohylový násyp pravdepodobne z obdobia Veľkej Moravy. V porušenej mohyle sa našli zlomky hlinených nádob a železný nožík, ktorý je pravdepodobne najstarším železným predmetom v celej Žilinskej kotline (6-5. storočie pred Kristom).
Prvá písomná zmienka o obci Rosina je z roku 1341 a uvádza sa v nej, že obec bola založená na základe zákupného práva. V tomto roku krajinský sudca Pavol udelil dedičné richtárstvo Walterovi, ktorý mal možnosť usídliť v obci nových obyvateľov, pričom boli oslobodení od platenia daní na 5 rokov. V roku 1351 dostal dedičné richtárstvo Ján, syn Nazautheka, v r. 1400 už bola farnosťou nitrianskeho biskupstva, v r. 1685-1773 patrila žilinskému jezuitskému rádu, do r. 1848 bola pod strečnianskym panstvom.
V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z druhej polovice 18. storočia, postavený v barokovom štýle, dostavaný v r. 1776. V čase výstavby kostola bolo v obci vyše 60 domov, v ktorých bývalo 70 rodín. To bolo asi 500 obyvateľov. Najstaršou stavbou v obci je kaplnka sv. Jozefa na Lipovci dostavaná v r. 1730. V dolnej časti obce stojí od r. 1903 kaplnka Sedembolestnej Panny Márie.
Obec bola v r. 1980 pripojená k Žiline, osamostatnila sa v roku 1990 na základe obecného referenda.